Po prílete sme sadli do prvého taxíka, otázka na šoféra priama: „ za koľko to bude?“ ( pýtali sme sa ako keby sme mali neskutočne veľa možností dostať sa na hotelovú izbu, o ktorej sme nemali ani poňatia kde je ) „Je to nejakých 80 km- 150-200 dirhamov“ taxikár nám odvrčal lámavou angličtinou.
Na moje prekvapenie cesta taxíkom prebehla neskutočne rýchlo, cesty minimálne 2 – 6 prúdové, dodržiavanie rýchlostí nehorzilo, zatrúbenie tu a tam. V Dubaji som čakal samé luxusné autá a policajné Lamborgini. Namiesto toho sme videli všade samú Toyotu. Po nejakých desiatkach minút sme sa dostali do miest vysokých mrakodrapov. Letíme mestom, nestíhame sledovať vysvietené budovy až postupom času prechádzame do tmavších, hustejších uličiek kde nám taxikár oznamuje, že máme hotel. „Áno tu sme správne!“ AlJawhara Metro Hotel. Hotel ničím výnimočný, 2 hviezdičky pri názve ale nám to úplne stačilo. Na recepcii ma zarazila ceduľka: hotel bez alkoholu, neubytujeme páry, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu alebo zosobášené. Krutá realita o dovolenke bez alkoholu sa vážne naplnila. Izba v pohode, bez akéhokoľvek viditeľného hmyzu.
Čo sa týka cestovania v Dubaji, využili sme strieborné karty. Keď si dobre spomínam, fungujú na princípe dobitia. Maximálne za deň môžete prejazdiť 4-5 eur, potom cestujete zadarmo. V metre sú v špecifickom čase vyhradené vozne len pre ženy a deti. Berú to vážne, raz sme boli vykopnutí z toho vozňa. Taktiež fotiť ženy je zakázané. Jednu som odfotil, no musel som to pred ňou zmazať. Keďže Dubai je také „pozdĺžne“ mesto, má len 2 linky metra. Skoro vždy treba po vystúpení z metra využiť služby taxíkov, ktoré sú ale smiešne lacné.
Z metra do Dubai Mall ide cesta ponad ulice v klimatizovanom tuneli. Dubai Mall je obrovský. Značky od výmyslu sveta. Uprostred je ešte aj ľadové klzisko. Samozrejme sme vyskúšali.
Večer sme ešte navštívili Dubai Marina. Myslím, že taký mrakodrapový zážitok už nezažijeme nikde. Pofajčievali sme vodnú fajku na terase, a za nami …no pozrite fotku:
Ľudom v Dubaji by mali vysvetliť, že hodina pešo sa po anglicky nepovie „10 minutes by walk“. Vždy to bolo oveľa viac. Z pláži sme navštívili Jumeirah beach. Pláž s výhľadom na legendárny 7* hotel Burj Al Arab. V iný deň sme boli v Mazmar Beach Park. Určite odporúčame. Platí sa tam vstup, ale je tam úplne iná atmosféra. Výhľad na panorámu mrakodrapov. Domáci grilujú pod stromami. Sú tam aj sociálne zariadenia. Park ma štyri pláže. Do vody nás pustili len na prvých dvoch. Na zvyšných boli obrovské vlny. Snažil som sa to vykecať s plavčíkom, ktorý mi podával ruku ako starému priateľovi. Že šak nie som Mongol, viem plávať. Nepodarilo sa.
Neskôr sme sa šli pozrieť na palmový ostrov a hotel Atlantis. Cesta taxíkom v pohode. Nazad to už bolo horšie. Rada na taxík ako z Košíc do Tvarožnej. Tak sme šli vlakom, a potom pešo. Prechádzka jak lusk.
Jeden z nás je starý golfista, tak sme navštívili aj golfový klub DubaiCreek.Poodpaľujeme po košíku loptičiek a smer najvyššia budova sveta- Burj Kalifa. Lístky máme na 15:00 takže nikam sa neponáhľame. Už pri vchode nám cez kontrolu neprešlo žiadne jedlo, takže nákup bol zbytočný. Aspoň že vodu sme mohli. Stojíme vo výťahu, ktorý letel hore ako strela. 1 minúta a sme hore, dvere sa otvoria a celý Dubaj nám leží na dlani. Počkali sme na západ slnka a prvú vlnu dubajských fontán, po pravde z hora nič moc. Fotky spravené, spokojnosť nastala a ideme dole si vychutnať fontány z prvej rady. Šupa! Neskutočný svetelný, vodný zážitok po ktorom som mal zimomriavky po celom tele. Odporúčam pozrieť na youtube videá. My sme vystihli Bocelliho.
Ďalšou zastávkou bol ulička plná zlata, šperkov a drahokamov. Trh so zlatom, a vedľa neho trh s korením. Prvé dovolenkové darčeky pre blízkych nakúpené. Po pár hodinách divenia sa sme sadli na metro a šli na hotelovú izbu sa kúsok dať dokopy, lebo večer nás čakal lyžiarsky svah. Stanica Mallofthe Emirates. Napäto sme kúpili lístky (200 drh), dali nám všetku potrebnú výbavu a jupí sa lyžovať. Super pocit, keď vonku je príjemných 28 °C a tu chladivých -2. Dve hodiny prešli ako voda a bol koniec. Ale aj stačilo.
Ďalší deň nás čakala cesta do Abú Dhabí a FerrariWorld. Odchádzali sme z autobusovej stanice AlGhubaiba autobusom. Zaspal som takže cestu si nepamätám. Vystúpili sme na zastávke, kde sme presadli do taxíka a po niekoľkých 10 minút sme sa dostali k obrovskému zábavnému parku. Káva na prebudenie sadla ako uliata a rýchlo ku vstupu. Na to čo som sa najviac tešil ešte nešlo Formula Rossa, tak sme pobehali všetko čo zato stálo a čakali na otvorenie najrýchlejšej dráhy sveta. Dočkali sme sa a už sedíme zapútaný vo Formule. 3 2 1 štart a už sme leteli. Neskutočný pocit. Zopakovali sme si to ešte pár krát kým neboli rady a stačilo. Hlad bol silnejší ako adrenalín tak sme sa vybrali do nedaľekej IKEI-i, kde sme zjedli toľko čo nám hrdlá ráčili.
Mnohých možno prekvapí cena výletu. Na osobu nás to vyšlo cca 700-800 eur. Dubai nie je vôbec také drahé mesto, ak tam nejdete nakupovať luxusné veci, či sa ubytovať v luxusnom hoteli.
A ešte poviem. Najkrajšia žena, ktorú sme tam stretli, bola Slovenka!!!!
Všetky fotky si viete pozrieť tu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.767970166622939.1073741831.747005968719359&type=3
A naše video: https://youtu.be/FSTFY4A2dZk
